Pred týždňom som písala o kozmetike, ktorú toto leto považujem za výnimočnú. Ale existuje aj x vecí mimo tejto sféry, ktoré ma tešili a tešia a dnes vám o nich napíšem.
Hneď z kraja leta sme sa vybrali na predĺžený víkend do Berlína (nákupný článok nájdete tu). Bolo nám tam wunderbar, a to hlavne vďaka našim milým hostiteľom. Nemalú zásluhu však má aj nádherné počasie, ktoré nás sprevádzalo počas celého nášho pobytu. Dejepis ma nikdy nebavil, až na jednu výnimku, a tou je európska história 20. storočia. Nemusím zdôrazňovať, že tu na nás dýchala na každom kroku, v niektorých momentoch mi z toho bolo až ťažko. Ale nielen história, aj prítomnosť je v tomto meste zaujímavá; očarili nás početné parky, kaviarne a okružná plavba po rieke Spree. Víkendovou spoločenskou udalosťou typickou pre Berlín je brunch, ktorý sme s radosťou absolvovali pre istotu v sobotu aj v nedeľu (raňajky sú moje naobľúbenejšie jedlo dňa, obzvlášť, keď mi ich pripraví niekto iný). A po sto rokoch (pretože dieťa sme nechali u starých rodičov) sme si vyrazili večer na koktejl (frozen daiquiri forever!). Ako hovorím, wunderbar!
Na Berlín voľne nadviažem aj ďalším obľúbencom. Čokoládové "jednohubky" plnené arašidovým maslom som si kúpila na letisku Tegel v odletovej hale. Normálne arašidové meslo nevyhľadávam, je to potravina, ktorú by som strašne chcela mať rada, ale nejde mi to. Ale v kombinácii s čokoládou neviem odolať. Raz som už skúšala niečo podobné vyrobiť aj v domácich podmienkach, pamätám sa, že mi stačili tri ingrediencie: čokoláda, kokosový olej a arašidové maslo. Jasné, pravé Reese´s chutia inak, ale v časoch núdze poteší aj domáca náhrada. A tie časy práve nastávajú, lebo tento suvenír z Berlína som si síce šetrila, ale dlhšie ako mesiac jednoducho nevydržal.
Od čokolády je už len kúsok ku káve. A už vidím tie zdvihnuté obočia, že propagujem Starbucks, ale mňa tá kaviareň jednoducho baví. Obzvlášť teraz, keď mám jednu otvorenú pár krokov od kancelárie. Predstava, že chodím s téglikom horúcej kávy ráno do práce, tak tá úplne reálna nie je, keďže kaviareň otvárajú neskôr, ako mi začina pracovná doba, ale na jedno americano si sem-tam odskočím. Bohužiaľ moja požiadavka, aby som si tam občas mohla zobrať notebook a časť dňa odtiaľ pracovať, ostala nateraz zo strany nadriadeného aj personálneho oddelenia zamietnutá. OK, nezbláznim sa z toho. Ale bolo by to milé.
Na záver niečo málo z toho, čo nosím. Po asi milión rokoch som sa rozhodla, že si kúpim tenisky Converse (pardón, mohla som ich pred fotením umyť, nestihla som). Strašne sa mi páčili, ale na ostatných, seba som si so svojou veľkosťou nohy (39 - 40) nevedela v nich predstaviť, myslela som si, že ich budem mať ako plutvy. Keď som natrafila na tieto (bordové? fialové? niečo medzi), srdce mi po nich zapišťalo a plutvy-neplutvy, museli byť moje. Najlepšie však je, že nakoniec mi bola dobrá veľkosť 38, takže žiadne plutvy sa nekonajú. Na nohe mi super sedia, sú pohodlné (prešla som v nich pešo takmer celý Berlín) a keďže momentálne sa obliekam väčšinou do neutrálnych farieb, aspoň trochu oživia outfit.
K letu patria slnečné okuliare a aj tie som si tento rok dopriala nové. Opäť som sa obrátila na značku Polaroid, s ktorou som bola dotraz vždy spokojná. Po predchádzajúcich bordových som tento raz siahla po čiernom ráme, ktorý je v predu hladký a po stranách má reliéf, ktorý pripomína popretkávané hrubšie vlákna. Som z nich nadšená a dúfam, že mi vydržia aspoň tak dlho, ako tie predchádzajúce.
Hoci toto leto nie je až také horúce ako tie minulé, vejár sa vždy zíde. Tento od MUJI z Berlína je skladný, ľahký a má decentný nerušivý vzor. Trochu sa obávam o jeho životnosť, lebo je pomerne krehký, ale zatiaľ drží.
Tým uzatváram prehľad mojich nekozmetckých obľúbencov leta 2016 a vo štvrtok sa opäť vidíme (a čítame) na kozmetickú tému.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.