Dnes sa pustím do vôd pre mňa pomerne nezvyčajných, budem totiž písať o oblečení. Nie, nestáva sa zo mňa módna blogerka (božechráň!), iba som sa rozhodla napísať svoj osobný príbeh o tom, ako som si budovala (a stále budujem) svoju ideálnu garderóbu. Bol to dlhý proces (začala som pred niekoľkými rokmi), ktorý pokračuje a pokračovať bude. Nebojím sa ho nazvať celoživotným projektom a chcem sa s vami oň podeliť. Aby to nebolo na jeden raz príliš dlhé, napísala som dva články a ten dnešný bude o tom, ako som sa odhodlávala, čo ma nakoplo, ako som triedila a čo robiť s vyradeným oblečením.
Dnes už existujú na túto tému tisíce videí, článkov a kníh, ale keď som sa tohto osobného projektu pustila ja, ešte to nebolo tak úplne v kurze, a dosť som tápala. Vtedy som narazila na Marie Kondo s jej drastickou metódou (prejsť jednu vec v šatníku za druhou a opýtať sa, či mi prináša radosť a ak nie, zbaviť sa jej - pri tomto prístupe by mi ostali možno pyžamá a kašmírový sveter...) a objavila som Project 333. Ale nebola som stotožnená ani s jedným prístupom, nechcela som sa bezhlavo vrhnúť do minimalizmu. Možno sa časom dostanem aj k nemu, ale aktuálne ma baví mať na výber viac možností.
Dôležité bolo aj načasovanie. Rozhodnutie, že idem do toho, som urobila, keď som sa mala po jeden a štvrť roku materskej vrátiť do práce. Zhodou okolností sa vtedy menilo aj ročné obdobie, takže som to spojila so sezónnym upratovaním skrine. Vtedy prebehla aj prvá čistka. Samozrejme, že toto nemusí byť spojené s nejakým životným krokom, ale u mňa zohralo úlohu aj to, že sa mi v tom období stabilizovala hmotnosť (v tehotenstve som pribrala okolo 10 kg, ale iba do brucha, následným dojčením som sa "zmenšila" až o dve konfekčné veľkosti, ktoré som potom po ukončení dojčenia nabrala zase naspäť a vrátila som sa na svoju predtehotenskú veľkosť a hmotnosť). A rozhodlo aj praktické hľadisko, vedela som, že ako zamestnaná matka už nebudem mať ráno čas meditovať pol hodinu pred skriňou, ako to bývalo za bezdetných čias, a že kompaktný, nekomplikovaný a dobre kombinovateľný šatník bude veľké plus.
Triedenie je asi najťažší, ale prvý a rozhodujúci krok. Existuje niekoľko prístupov. Ja som sa rozhodla pre ten najjednoduchší, schému Vyradiť/Možno/Nechať. Niekto ešte pridáva kôpku "mimo sezóny", na ktorú vydelí veci, ktoré sa svojou povahou (materiálom, farbou) do aktuálneho ročného obdobia nehodia a tým pádom rozhodnutie o nich odloží o ďalšie tri mesiace. Ja ale odporúčam prvú čistku robiť čo najjednoduchšie, aj za cenu, že sa nám trochu navýši kôpka s názvom "Možno" (o nej budem viac písať v nasledujúcom článku). Ako som už napísala vyššie, nie som ten typ, ktorý by prešiel celý šatník naraz. Ja som postupovala po fázach, kde som si postupne vytriedila spodnú a nočnú bielizeň, domáce oblečenie, voľnočasové, a až potom som prešla oblečenie do práce (to bolo najťažšie). Už pri triedení je fajn mať na mysli smer, ktorým chcete, aby sa váš (budúci) šatník uberal; vziať do úvahy svoj typ postavy, životný štýl, druh zamestnania, atď.
Čo vyradiť? Určite veci s nevyprateľnými škvrnami, so žmolkami, rozťahané alebo naopak sprané a oblečenie nevhodných veľkostí. Hlavne to posledné by som chcela zdôrazniť. Ak naozaj práve nie ste vo fáze aktívnej zmeny hmotnosti (v tom prípade by som ale odporučila s triedením počkať, kým sa zastabilizujete), tak sa treba daného oblečenia bez milosti zbaviť. "Do toho schudnem" funguje málokedy. Ďalšia pasca spočíva nie vo vyradení, ale v preradení vecí do kategórie "na doma" (na chatu, do záhrady). V zásade nemám nič proti tomu zužitkovať takto pár starších tričiek, ale nemala by to byť zásterka pre neochotu zbaviť sa starých nenositeľných vecí. Ďalej by na vyraďovacej kôpke mali skončiť všetky veci, ktoré ste nemali oblečené za posledný rok a viac. Netýka sa to úplne oblečenia na špeciálne príležitosti - ak máte doma koktejlky, ktoré si obliekate raz ročne na firemný večierok a neplatí o nich to, čo je písané v úvode tohto odstavca (škvrny, žmolky a pod.), tak samozrejme nechať. Už v tejto vyraďovacej fáze je dobré robiť si poznámky a formulovať si budúci nákupný zoznam. Pretože môžete mať vec, ktorá spĺňa kritériá na vyradenie, ale nemáte za ňu zatiaľ adekvátnu náhradu. Ja som to robila tak, že som si danú vec "podmienečne" nechala, napísala na zoznam (napr. tmavomodré nohavice) a keď som si kúpila nové, tie staré som vyradila z obehu.
S vyraďovaním samozrejme prichádza otázka, kam ďalej s (pre nás) nepoužiteľným oblečením. Lebo vyradiť neznamená nutne vyhodiť. Máme niekoľko možností:
Dnes už existujú na túto tému tisíce videí, článkov a kníh, ale keď som sa tohto osobného projektu pustila ja, ešte to nebolo tak úplne v kurze, a dosť som tápala. Vtedy som narazila na Marie Kondo s jej drastickou metódou (prejsť jednu vec v šatníku za druhou a opýtať sa, či mi prináša radosť a ak nie, zbaviť sa jej - pri tomto prístupe by mi ostali možno pyžamá a kašmírový sveter...) a objavila som Project 333. Ale nebola som stotožnená ani s jedným prístupom, nechcela som sa bezhlavo vrhnúť do minimalizmu. Možno sa časom dostanem aj k nemu, ale aktuálne ma baví mať na výber viac možností.
Dôležité bolo aj načasovanie. Rozhodnutie, že idem do toho, som urobila, keď som sa mala po jeden a štvrť roku materskej vrátiť do práce. Zhodou okolností sa vtedy menilo aj ročné obdobie, takže som to spojila so sezónnym upratovaním skrine. Vtedy prebehla aj prvá čistka. Samozrejme, že toto nemusí byť spojené s nejakým životným krokom, ale u mňa zohralo úlohu aj to, že sa mi v tom období stabilizovala hmotnosť (v tehotenstve som pribrala okolo 10 kg, ale iba do brucha, následným dojčením som sa "zmenšila" až o dve konfekčné veľkosti, ktoré som potom po ukončení dojčenia nabrala zase naspäť a vrátila som sa na svoju predtehotenskú veľkosť a hmotnosť). A rozhodlo aj praktické hľadisko, vedela som, že ako zamestnaná matka už nebudem mať ráno čas meditovať pol hodinu pred skriňou, ako to bývalo za bezdetných čias, a že kompaktný, nekomplikovaný a dobre kombinovateľný šatník bude veľké plus.
Triedenie je asi najťažší, ale prvý a rozhodujúci krok. Existuje niekoľko prístupov. Ja som sa rozhodla pre ten najjednoduchší, schému Vyradiť/Možno/Nechať. Niekto ešte pridáva kôpku "mimo sezóny", na ktorú vydelí veci, ktoré sa svojou povahou (materiálom, farbou) do aktuálneho ročného obdobia nehodia a tým pádom rozhodnutie o nich odloží o ďalšie tri mesiace. Ja ale odporúčam prvú čistku robiť čo najjednoduchšie, aj za cenu, že sa nám trochu navýši kôpka s názvom "Možno" (o nej budem viac písať v nasledujúcom článku). Ako som už napísala vyššie, nie som ten typ, ktorý by prešiel celý šatník naraz. Ja som postupovala po fázach, kde som si postupne vytriedila spodnú a nočnú bielizeň, domáce oblečenie, voľnočasové, a až potom som prešla oblečenie do práce (to bolo najťažšie). Už pri triedení je fajn mať na mysli smer, ktorým chcete, aby sa váš (budúci) šatník uberal; vziať do úvahy svoj typ postavy, životný štýl, druh zamestnania, atď.
Čo vyradiť? Určite veci s nevyprateľnými škvrnami, so žmolkami, rozťahané alebo naopak sprané a oblečenie nevhodných veľkostí. Hlavne to posledné by som chcela zdôrazniť. Ak naozaj práve nie ste vo fáze aktívnej zmeny hmotnosti (v tom prípade by som ale odporučila s triedením počkať, kým sa zastabilizujete), tak sa treba daného oblečenia bez milosti zbaviť. "Do toho schudnem" funguje málokedy. Ďalšia pasca spočíva nie vo vyradení, ale v preradení vecí do kategórie "na doma" (na chatu, do záhrady). V zásade nemám nič proti tomu zužitkovať takto pár starších tričiek, ale nemala by to byť zásterka pre neochotu zbaviť sa starých nenositeľných vecí. Ďalej by na vyraďovacej kôpke mali skončiť všetky veci, ktoré ste nemali oblečené za posledný rok a viac. Netýka sa to úplne oblečenia na špeciálne príležitosti - ak máte doma koktejlky, ktoré si obliekate raz ročne na firemný večierok a neplatí o nich to, čo je písané v úvode tohto odstavca (škvrny, žmolky a pod.), tak samozrejme nechať. Už v tejto vyraďovacej fáze je dobré robiť si poznámky a formulovať si budúci nákupný zoznam. Pretože môžete mať vec, ktorá spĺňa kritériá na vyradenie, ale nemáte za ňu zatiaľ adekvátnu náhradu. Ja som to robila tak, že som si danú vec "podmienečne" nechala, napísala na zoznam (napr. tmavomodré nohavice) a keď som si kúpila nové, tie staré som vyradila z obehu.
S vyraďovaním samozrejme prichádza otázka, kam ďalej s (pre nás) nepoužiteľným oblečením. Lebo vyradiť neznamená nutne vyhodiť. Máme niekoľko možností:
- Predať - na bazárikoch, Vinted, cez sociálne siete a podobne. Je to ale zdĺhavé, treba tomu venovať čas. Ponuka oblečenia je obrovská a ak nemáte nejaký extra kúsok, nerátajte s tým, že by sa na tom dalo nejako výrazne zarobiť.
- Darovať - rodine, kamarátkam, urobiť domácu výmennú "burzu". Alebo nájsť vo svojom okolí inštitúciu, ktorá nosené oblečenie zbiera a venovať im ho (samozrejme po predchádzajúcej dohode). Ja som takto po prvej čistke venovala dve vrecia nositeľného oblečenia (ktoré mi už ale nesedelo veľkostne a ani štýlom) do azylového domu pre matky s deťmi. (Manžel zase dáva vyradené oblečenie sestrám Matky Terezy, ktoré sa starajú o bezdomovcov, a nejaký ten sveter či košeľa sa tam vždy zíde.)
- Recyklovať - napr. staré tričká použiť v domácnosti ako handry; niekto šije zo starého oblečenia deky, zvieratká, povlaky na vankúše, rohožky, ... . Ak ste vyčerpali všetky možnosti a ostalo vám staré oblečenie, ktorého sa potrebujete zbaviť, existujú špeciálne kontajnery (s niektorými sú ale spojené určité kontroverzie, nebudeme sa tváriť, že nie). Ja nosím oblečenie na recykláciu do predajní H&M. Mám to kúsok od práce, takže je to pre mňa najpraktickejšie. Za jednu tašku starého oblečenia (ale môžu to byť aj textílie z domácnosti typu plachty, uteráky, atď) dávajú zľavový kupón na 1 euro na ďalší nákup. Ja v tomto obchode pre seba nenakupujem, kvalita mi nevyhovuje, ale detské oblečenie majú fajn, tak to využívam aspoň na to. (Podobný recyklačný program mal aj reťazce Marks&Spencer, ktorý bohužiaľ už zo Slovenska odišiel a jeden čas prebiehalo niečo na tento spôsob, ale zamerané na spodnú bielizeň v predajniach Intimissimi.)
V pokračovaní článku (ešte neviem kedy) budem písať o oblečení v kategóriách Možno a Nechať, o inšpiráciách a o nákupoch nových kúskov.
Dobré nápady na triedenie, tiež sa musím do toho pustiť, pretože polka mojich vecí mi príde otrepaná a akoby vynosená. :D
OdpovedaťOdstrániťRebelliouslily GIVEAWAY
Odporucam; taky prievan v skrini je super vec, aspon urobis miesto pre nove a neopozerane kusky :)
OdstrániťJa tiež postupne sa snažím o jednoduchý šatník a ľahko kombinovateľný, vyhodila som za poslednú dobu už dve vrecia oblečenia. Ale mám trochu problém so zháňaním niektorých kúskov ako kabáty a topánky. Zohnať jednoduchý a lichotivý strih kabátu je trochu tak scifi. Pri topánkach to mám rovnako, často mi prídu príliš prekombinované aj farebne, aj rôznymi aplikáciami a strihom. Tento rok zháňam jednoduché hnedé chelsea boots :D, zatiaľ neúspešne :D.
OdpovedaťOdstrániťNo tak nakupy, to bude dalsia kapitola.... neznasam nakupovanie oblecenia, o to viac, ked mam presnu predstavu a nic (ani priblizne) nezodpoveda. Takze niektore kusky mam na wishliste uz pomaly rok bez uspechu.
Odstrániť