Jesenné nekozmetické radosti

Dnes prichádzam so zmeškaným článkom z pondelka. Ako som písala na FB, skolili ma vysoké teploty a akákoľvek duševná činnosť bola na pár dni passé. Ale už mi je lepšie  a nabrala som sily k ďalšej blogovej tvorbe. Dnešný článok bude z kategórie "nežijem len kozmetikou". Nekozmetické zaujímavosti väčšinou zakomponujem do nejakého TAGu, ale na samostatný článok je to zvyčajne málo. Ale teraz sa mi nazbierali tri - z oblasti gastronómie, literatúry  a divadla, tak hurá na ne.

Začnem jedlom. O reštaurácii Benihana som počula veľa dobrého, ale nie je nad to presvedčiť sa na vlastné chuťové poháriky. A bol to zážitok nielen kulinársky. ale aj úžasná one-man-show kuchára, ktorý sa predstavil ako Leo. Aby som to objasnila, v tejto reštaurácii varí kuchár priamo pred hosťami na špeciálnom oceľovom grile. Reštaurácia sa zameriava na japoskú kuchyňu. A japonská kuchyňa, to nie je len sushi, ale na svoje si pridu napríklad aj milovnici steakov. Keď prídete v skupine (ako my), odporúčam objednať čo najviac druhov jedla a vzájomne sa podeliť, aby ste ochutnali z každého rožka troška. My sme si ako predjedlo objednali sushi, lebo tak sa podľa mňa najlepšie ladí na japonskú nôtu. Polievku si už vybral každý osobitne - ja som mala miso a bola to jedna z naj (ak nie úplne najlepšia), akú som kedy ochutnala. Ako hlavné jedlo som mala Seafood Palace - zmes rýb a morských plodov a ako prílohu listový špenát. Všetko bolo tak skvelo pripravené, dochutené, plus tie Leove hlášky k tomu, nielenže je to vynikajúci kuchár, ale aj zabávač a žonglér. A verte-neverte, po tom všetkom mi ostalo miesto aj na dezert. Keďže dezert bez čokolády sa pre mňa neráta, dala som si čokoládovú tortičku s ovocnou omáčkou, ktorá tejto famóznej večeri nasadila korunu. (Tých, ktorí sa nezľaknú nových chutí, by mohla zaujať zmrzlina z čiernych sezamových semiačok. Jeden z mojich spolustolovníkov sa podelil a musím povedať, že hoci nevšedná, chutila naozaj dobre.) Ako to už býva, každá sranda niečo stojí a reštaurácia Benihana nie je výnimkou z tohto pravidla. Určite to nie je najdrahšia reštaurácia v Bratislave, ale od priemeru má tiež ďaleko. Za svoje peniaze ale dostanete prvotriedny nielen kulinársky zážitok.

Od jedla sa presuňme k literatúre. Lebo plné brucho je fajn, ale čítať s plným bruchom je ešte lepšie. I keď úprimne, pri čítaní dnešného môjho knižného tipu by mohlo slabším povahám žalúdkom trochu pokrútiť. Aby som vás dlhšie nenapínala.... J. K. Rowling vo svojom alter egu Robert Galbraith sa vrátila! Nová kniha Career of Evil vyšla 20. októbra a ja som si ešte v ten deň stiahla do svojho Kindlu ("stiahla" znamená, že som si ju legálne kúpila v Amazon store, to len na vysvetlenie). A do tretice všetko dobré. Po strhujúcich príbehoch najprv zo sveta módnych a potom literáŕnych celebrít je motívom v tejto knihe pomsta a to samotnému hlavnému hrdinovi Cormoranovi Strike-ovi. Vynárajú sa muži z jeho minulosti, ktorým kedysi skrížil cestu a ktorí majú všetci do jedného motív Cormoranovi ublížiť. Nejednajú práve v rukavičkách a o naturalistické opisy v knihe nie je núdza. Ako vždy, ani teraz som do poslednej chvíle neprišla na to, kto je vrah (... ale to sa mi deje stále). Kniha má skvelé tempo a len asi dve podľa mňa hluché miesta, keď Cormoranova parťáčka Robin rieši svoj súkromný život, tie pasáže ma fakt nebavili. Viac o knihe aj s prvou kapitolou v češtine si môžete prečítať tu.

Na záver tu mám divadlo. Festival českého divadla v Štúdiu L+S je už viac ako dve desaťročia neoddeliteľnou súčasťou bratislavskej divadelnej sezóny. Ja som ho po minulé roky trochu odflákla, ale vidieť predstavenie Švestka legendárneho Divadla Járy Cimrmana bola ponuka, ktorá sa neodmieta. Táto hra má podtitul "jevištní sklerotikon" a je o tom, ako to dopadne, ak má hlavný hrdina pred sebou veľkú úlohu, ale vo svojom veku už nie je schopný udržať myšlienku. Cimrmanovský humor milujem už dlhé roky a ani tento raz nesklamal, pobavila ma nielen hra samotná, spevy, tance (alebo pokusy o ne), divadelné "triky" a samozrejme aj úvodný seminár. Bol to krásny večer, ktorý som si užila v spoločnosti mojej sestry a brata, a dúfam, že si to ešte zopakujeme.

Čo mi nevyšlo, bola návšteva kina. Mali sme v pláne zhliadnuť bondovku Spectre, ale kvôli okolnostiam, o ktorých som písala v úvode, sa to jednoducho nedalo zrealizovať. No nie som smutná, určite bude ešte príležitosť.

A čím ste sa teraz na jeseň potešili vy?