Boli tu také zvyky, že som občas pomedzi kozmetické záležitosti prepašovala aj článok na inú tému, a to o obľúbencoch nekozmetického charakteru. A s počudovaním zisťujem, že tento rok sa tak (zatiaľ) nestalo. Takže aby bol vesmír v rovnováhe, dnes prinášam správu o tom, čo ma od začiatku roka 2016 nekozmeticky tešilo.
Ešte niekedy na prelome januára a februára (aby som úplne nezaspala zimným spánkom) som si dala výzvu 30 Days of Yoga podľa Adriene z YouTube kanála Yoga with Adriane. Úplne ma to chytilo a ja, čo mám výdrž a trpezlivosť na bode mrazu, som sa tešila na každý večer, ako sa ponaťahujem na mojej jógovej podložke a výzvu som dodržala (síce nie za 30, ale za 34 dní, ale aj tak). Určite k tomu prispel fakt, že nás cvičilo viacero a nadiaľku sme sa "povzbudzovali" cez WhatsApp. Benefity pravidelného pohybu som pocítila veľmi skoro a táto aktivita priniesla do mojej zimnej letargie aspoň trochu životného elánu. Výzvu plánujem čoskoro zopakovať a možno sa časom pustím aj do náročnejších zostáv... Adriane ich tam má neúrekom. (Úvodná foto z Tálov síce nemá s cvičením nič spoločné, ale sála z nej taký pokoj, že sa mi k jóge celkom hodila.)
V decembri som v článku o sviečkach a voskoch brblala na vosky Yankee Candles, že sa ťažko dávkujú. To Durance má lepší patent. Vosky má rovno rozdelené na osem dielikov. Pri jednej z mojich nedávnych návštev ich obchodíka som zabrúsila do sekcie sviečok, chcela som si pozrieť práve vosky a pani predavačka mi ponúkala všelijaké a na záver povedala niečo v zmysle "a ešte tu máme pomarančový kvet, ale to neviem, či sa vám bude páčiť, to je taká veľmi osobitá vôňa". No, samozrejme, že som si nakoniec kúpila práve túto parfumáciu, ktorá je podľa mňa úplne úžasná. Ale (a to musím zdôrazniť) je fakt silná, ja tie mini vosky ešte prekrojím na polovicu a nemôžem ich nechať horieť dlhšie ako dve hodiny, lebo potom mi to ozaj stúpne do hlavy. A vôňa sa drží v byte ešte niekoľko ďalších dní, takže toto balenie s ôsmimi (alebo polovičnými šestnástimi) kúskami vosku mi vydrží poriadne dlho.
Koncom roka 2015 otvorila svoju pobočku v Bratislave reštaurácia známej britskej siete Wagamama. Samozrejme, že sme sa tam chceli ísť najesť, ale čakali sme, kým opadne prvotný hype a kým si to trochu "sadne". Recenzie boli rôznorodé, od nadšených až po vyslovené hejty, ale najlepšie je presvedčiť sa na vlastné chuťové poháriky. Čo sa týka jedla, nemám čo vytknúť. Objednala som si úplnú klasiku, miso polievku a pad thai s tofu, a patrili k tomu najlepšiemu, čo som v živote jedla. Pad thai by som dokonca pasovala za najlepšie. V rozpakoch sme však ostali z dlhého, takmer polhodinového čakania na našu objednávku a na našu urgenciu sme sa od obsluhy dozvedeli, že v kuchyni vyrábajú miso pastu a že nás na to zabudla upozorniť. To by sa nemalo stávať a vcelku to narušilo dojem z inak perfektnej návštevy. Vo Wagamama sme určite neboli naposledy a teším sa, že z menu vyskúšam aj iné položky.
V minulom článku ste videli, akú kozmetiku mám v kancelárii a tento zakončím ukážkou toho, čím si ešte spríjemňujem svoj pobyt na pracovisku. Bez čaju ani deň, to je moje nepísané heslo. Earl Grey je mojim verným spoločníkom už x rokov, ale občas nie je na škodu zmena, ktorú som si dopriala v podobe čaju Empress Grey z Marks & Spencer. Bergamotová aróma je obohatená o jemné akordy citrusov, ktoré ju zjemňujú a dodávajú svieži akcent. Zvyčajne citrónovú arómu v čajoch neznášam, pripomína mi osviežovače vzduchu, ale toto je úplne iná liga. Espresso čokoládu som dostala od kolegyne. Očakávala som čokoládu s trochou kávovej arómy, ale toto dosť som to podcenila, ono je to skôr tuhá káva s príchuťou čokolády. Chuť je ozaj famózna. Navyše obsahuje kúsky kávových bôbov, ktoré jemne chrumkajú pod zubami. Najlepšie je, že na to, aby moja túžba po niečom sladkom bola dokonale uspokojená, mi stačili iba dva kúsky, V našej DMke som túto čokoládu bohužiaľ nevidela a mám podozrenie, že pochádza z rakúskej siete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.