štvrtok, 3. septembra 2015

Z kuloárov #8: Výlet do Viedne (+miniHAUL inside)

Dnešný článok je z tých, ktoré som absolútne neplánovala, ale v utorok som zažila skvelý deň, a tak som sa rozhodla, že sa oň dodatočne podelím na blogu. Úplne od zamerania blogu sa však neodkloním, lebo v závere ukážem svoj malý kozmetický nákup uskutočnený práve na tomto výlete.


Takže Viedeň. Ak nerátam letisko, vo Viedni som bola naposledy na organizovanom zájazde počas gymnaziálnych štúdií. Hanba, hlavne keď si uvedomím, že ju mám toť za humnami. Tak sme sa konečne rozhodli, že túto situáciu napravíme a vybrali sme sa na rodinný výlet. Nič konkrétne sme nemali v pláne, len výjsť z rutiny, stráviť čas spolu, niečo pekné vidieť a niečo dobré si zajesť. A vhod nám padol deň štátneho sviatku, teda 1. september (v Rakúsku však normálny pracovný deň).


Doprava
Zvolili sme vlak. (Pôvodne sme chceli ísť loďou, ale lodná doprava na Dunaji je v týchto dňoch obmedzená z dôvodu nízkej hladiny vody.) Z petržalskej vlakovej stanice (ktorú máme najbližšie), je to na viedenskú Hauptbanhof hodina cesty. Vlaky premávajú v hodinových intervaloch a aby sme sa nemuseli ráno naháňať, ale zároveň, aby sme mali vo Viedni dosť času, vybrali sme si vlak s odchodom o 8:30. Po ceste sme nabrali meškanie, a tak sme na miesto určenia dorazili kúsok pred trištvrte na desať. Keďže sme dopredu nevedeli, ako veľmi budeme na prepravu po Viedni používať hromadnú dopravu, kúpili sme si vlakový lístok, ktorý v sebe zahŕňa aj celodenný lístok na viedenskú MHD v prvej zóne (nakoniec sme ho veľmi nevyužili, ale nevadí). Z Hauptbahnhof je to tri zastávky metrom (U1 - červená linka) k Dómu sv. Štefana, teda do úplného centra, kde sme začali naše (znovu)objavovanie Viedne.


Jedlo
Po príchode to chcelo malú desiatu. Pri tmolení sa viedenskými uličkami a ulicami sme sa dostali až pred Hofburg, kde sme narazili na Starbucks. Asi teraz mnohí omdleli, že v meste s takou kaviarenskou tradíciou, akú Viedeň má, sme dali prednosť americkému reťazcu. Sorry, not sorry; mala som chuť na café americano a k tomu kus pumpkin spice loaf-u. Sadli sme si von na terasu, Hofburg pred sebou a atmosféru ešte dotvárali typické viedenské fiakre premávajúce okolo. Jedna z mála vecí, ktorú sme mali vytipovanú vopred, bola reštaurácia na obed. Chceli sme niečo samoobslužné, priateľské k deťom a aby bol v okolí nejaký park alebo záhrada (dôvod vysvetlím ďalej). Reštaurácia Yamm! spĺňa všetko vymenované a navyše sa nachádza v širšom centre, takže sme sa k nej nemuseli zdĺhavo presúvať. Veľmi nám tam chutilo a aj účet za obed bol priaznivý, takže spokojnosť. (Akurát som tam nič neodfotila, mala som myšlienky úplne inde, keďže náš chlapček prvý raz obedoval v reštaurácii. Ale zvládol to vynikajúco.) Neskôr po obede bol čas a priestor na zmrzlinu. Pri našich popoludňajších potulkách sme naďabili na zmrzlináreň Zanoni & Zanoni a keď som v ponuke zazrela malinovú zmrzku, bolo vymaľované. A horkočokoládová k tomu. Muž si dal mangovú a citrónovú a chlapček suchý kornútok. Všetkým trom nám chutilo.

 
V meste
Ako som už písala, nemali sme nijaké veľké plány vidieť to či ono, skôr sa tak nejako zorientovať a nasať viedenskú atmosféru. A s osemnásťmesačným dieťaťom sa nejaké múzeá, výstavy či iné umelecké performancie veľmi absolvovať nedajú (teda aspoň s tým naším). Čiže sme to zredukovali na niekoľkohodinovú prechádzku po meste s občasnými kratšími či dlhšími zastávkami. Nielen tými na jedlo - napríklad po obede sme na hodinu zakotvili v parku pri Rathaus, aj my sme si oddýchli, ale hlavne chlapček sa potreboval aspoň nachvíľu v kočíku vyspať (preto tá požiadavka na park v blizkosti reštaurácie). Je to tichý park, okrem jednej časti, kde sa nachádzajú stánky s občerstvením. Súčasťou parku je aj detské ihrisko, ale tomu sme sa vyhli, lebo v túto dennú dobu bolo takmer celé na priamom slnku. Z parku sme to vzali okolo Burgtheatru, parlamentu a múzea prírodnej histórie po okruhu smerom k Opere a odtiaľ uličkami pred Albertinu a hotel Sacher opäť k Stephansdomu. Mimochodom, veľmi dobre nám poslúžil bedeker, ktorý sme si po príchode kúpili na vlakovej stanici. Síce má podtitul "1 city 3 days", ale aspon máme inšpiráciu na budúce výlety.

Nákupy
Neplánovala som ich, ale stalo sa. Síce som si sľúbila po tých posledných, že do Dní Marianne si dám pauzu, ale poľahčujúca okolnosť - zľavovú knižku mám doma a tá ponuka je fakt dosť biedna. Ale neodbočujme. Keby som sa chcela rozšupnúť, nemusela by som v podstate opustiť ani priestory viedenskej hlavnej stanice, v priľahlej pasáži sa nachádzajú drogérie Muller a BIPA, parfuméria Marionnaud aj butik Bobbi Brown. A to nespomínam ešte obchody s oblečením a doplnkami. V uličkách pri Stephansdome zasa číhali Lush, The Body Shop, rôzne Douglasy a Marionnaud a videla som aj obchodík ponúkajúci značku Origins. Miest na vybláznenie habadej. 


Ako vždy som sa snažila držať v medziach, čo v mojom prípade znamená, že som po nákupe v BIPA drogérii skončila s korektorom od Maybelline, ktorý sa v originále volá Eraser Eye Concealer ("môj" odtieň 03 Fair je mimochodom svetlejší ako 01 Light, to dávam ako kuriozitu), podkladovú bázu na nechty od Essie Milionnails - lebo kto by nechcel mať miliónové nechty - a z nostalgie odličovacie tampóny francúzkej značky Demak`up. Na stanici v už spomínanom butiku Bobbi Brown (ktorý má rozlohu asi tri metre štvrcové, ale tých pokladov, čo tam je...) som si kúpila balzam na pery a štetec na obočie. A v obchode s knihami, suvenírmi a s ponukou zahraničnej tlače francúzsku ELLE - síce číslo spred týždňa (ak by ste nevedeli, vo Fra vychádza ELLE ako týždenník), ale to je detail.

Do Bratislavy sme sa vrátili vlakom o piatej (16.59) a bolo to pre nás tak akurát. Bolo by super, keby sa nám do konca roka podaril ešte aspoň jeden výlet do Viedne, lebo je naozaj čo poznávať. Ak by ste mali nejaké tipy na to, čo vidieť, zažiť či ochutnať - či už s dieťaťom alebo bez - šup s nimi do komentárov, buď tu alebo na Facebooku. Budem sa tešiť.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára