Z kuloárov #7: Malé radosti

Dnes mám pre vás non-beauty článok o veciach či udalostiach, ktoré ma v poslednej dobe potešili. 

Vždy keď doma objavím zakvitnutú orchideu, veľmi ma to prekvapí, lebo ja som asi taká záhradkárka ako kuchárka a divím sa, že sa izbové rastliny u nás ešte žijú. A o to viac sa teším, keď na mňa vykukne takáto kráska. 

Pečenie mi síce ide lepšie ako varenie, ale keď sa jednalo o tortu na oslavu prvých narodenín nášho chlapčeka, radšej som to prenechala profesionálom. Tento Red Velvet Cake v tvare srdca pochádza zo Štúr Café, bol vynikajúci a všetkým pozvaným veľmi chutil.

A teraz trochu kultúry. Po dlhom čase som navštívila predstavenie v Slovenskom národnom divadle, a to adaptáciu románu Jane Eyrová (áno, skutočne "Džejn", aj keď nerozumiem, prečo už ju rovno neposlovenčili celú). Šla som tam trochu s obavami, lebo k SND mám pár výhrad (ale to by bolo na samostatný článok) a hlavne som si nevedela celkom predstaviť dramatizáciu takéhoto literárneho kolosu. Odchádzala som veľmi spokojná, predstavenie sa mi páčilo (akurát mi nesedel Robert Roth ako pán Rochester - nehral zle, len v mojich "predstavách" je p. Rochester úplne iný typ), a ani som nevedela, ako ubehli avizované tri hodiny. (Mimochodom, ak by ste chceli voňať ako Jane, nasmerujem vas k tomuto článku.)

zdroj: www.snd.sk

Objavila som novú knižnú francúzsku detektívnu sériu. Už to samé osebe znie dobre (aspoň pre mňa). Odohráva sa v mestečku St. Denis v regióne Dordogne, kde sa stretávame so sympatickým hlavným hrdinom (Bruno, šéf mestskej polície), kopou dobrého jedla (bohužiaľ len v podobe písmeniek) a sem-tam nejakou vraždou. Autorom je Američan, ktorý ale veľmi dobre pozná francúzske reálie, keďže tam trávi každé leto (zááávisť....). V angličtine vyšlo už vyšlo sedem kníh, ku mne sa dostali prvé dve v českej verzii. Potešila ma informácia, že tretia kniha v poradí (Black Diamond) sa dočkala českého prekladu a určite si ju prečítam.

Mimochodom, na tento rok som si stanovila na sociálnej sieti Goodreads moju "Reading Challenge" na dvadsať kníh a zatiaľ sa mi celkom darí, za prvé tri mesiace roka som stihla prečítať päť kníh, takže je to na dobrej ceste. Aktuálne nemám nič rozčítané, ale ak na niečo zaujímavé narazím, určite o tom napíšem.

Na záver jedna malá materiálna radosť. Ako som písala v nákupnom článku, túto mydelničku som si kúpila v L`Occitane s tým, že ju využujem na iný účel a tu je - ako tácka na odkladanie hodiniek a šperkov. Mám taký (zlo)zvyk, že len čo prídem domov, dávam si z rúk dole prstene (nosím len dva, snubák a obrúčku a aj to, len keď niekam idem), hodinky (aj keď momentálne ich nenosím, lebo potrebujú novú baterku) aj náušnice. A doteraz som ich odkladala, kde prišlo (najčastejšie voľne na kuchynskú linku) a potom na ne niečo položila a potom som ich hľadala.... tomu je ale koniec. Teraz všetky tieto propriety odkladám do mojej oksitanej mydelničky, nikde sa nezakotúľajú a ja ich nájdem tam, kam som ich položila. A ešte to aj pekne vyzerá.