Nekozmetickí obľúbenci - jeseň 2016

Úprimne závidím všetkým, ktorí majú radi jeseň a / alebo zimu, lebo pre nich aktuálne nastala tá lepšia polovica roka. To ja by som sa najradšej zakuklila a vyliezla zo svojho kokónu až niekedy v polovici marca. No ale realita ma samozrejme vždy dostihne, a tak mi len ostáva rozmýšľať, ako si studené dni čo najviac spríjemniť.

Napríklad knihou. Už som na blogu niekoľkokrát spomenula, že mojim obľúbeným spisovateľom je Frederick Forsyth. Jeho autobiografia s názvom Outsider - My Life in Intrigue mi preto nemohla uniknúť. Nie je to nejaký podrobný a presný sprievodca jeho životom, skôr zbierka spomienok a zaujímavých epizód. Najviac ma bavili kapitoly o jeho pôsobení Paríži (prekvapivo, ehm) a Berlíne (tiež prekvapivo), ktoré inšpirovali jeho knihy. Pasáž o jeho pobyte v Prahe je obzvlášť pikantná. Je až neuveriteľné, koľko viac či menej adrenalínových zážitkov sa počas života môže prihodiť jednému človeku. A je skvelé, ako ich on následne pretaví do románovej podoby (samozrejme za výdatného použitia fantázie). Ak nečítate po anglicky, kniha nedávno vyšla aj v slovenskom preklade. Ja som si na svoj zoznam vďaka nej pridala od tohto autora ešte zopár ďalších, ktoré som doteraz nemala šancu si prečítať.

K chladnému počasiu patrí nejaký ten teplý nápoj a ja som po dlhom čase na chvíľu opustila svoj tradičný Earl Grey a dala som prednosť inému čiernemu čaju, Ceylon Orange Pekoe od Twinnings. Napriek slovu orange v názve nemá s pomarančom nič spoločné, tento pojem sa vzťahuje k veľkosti a kvalite čajových lístkov. U nás ho nedostať (aspoň o tom neviem, keď tak ma opravte v komentároch), objednala som ho z iHerb. Dá sa kúpiť aj v sypanej forme, ale keďže ho pijem ráno v práci, vrecúška musia stačiť. Čaj má veľmi jemnú, osviežujúcu chuť a vôbec nie je horký (a to napriek tomu, že odporúčané tri minúty lúhovania málokedy dodržím) a ničím ho nedochucujem.

Kombinácia večere a kina tiež nie je na zahodenie. Nedávno sme si urobili date night a začali večerou v reštaurácii SOHO v Auparku. Nebola to naša prvá návšteva (už sme predtým jedli aj tu aj v pobočke na Laurinskej ulici) a určite nie posledná. Pre všetkých, ktorí milujú jednoduché jedlá inšpirované Áziou je toto to pravé miesto! Menu je stručné, obsahuje dve polievky a asi osem hlavných jedál plus nejaké šaláty a ponuku dopĺňajú dezerty od Pána Koláčika. Ja určite odporúčam kokosovú polievku a grilované tofu so zeleninou a pakchoi, prípadne krevety so zázvorom, cesnakom a chilli. Chválim aj obsluhu, pre ktorú nič nie je problém a to je jav, ktorý treba určite vyzdvihnúť a zdôrazniť.

Z ponuky kina sme si vybrali (OK, ja som vybrala a muž neprotestoval) film Bridget Jones`s Baby, ktorý sa mi veľmi páčil. Podľa traileru som síce nebola istá, či mi to úplne sadne, plus mám určité predsudky voči pokračovaniam, ale bavilo ma to. Bridget Jones je moja obľúbená knižná aj filmová hrdinka, a okrem toho mám rada anglický humor a prostredie, takže mi to sadlo perfektne. A ako bonus dvaja charizmatickí mužskí hrdinovia, bolo sa veru na čo dívať.

  

Dnešný výber zakončím piesňou. Viaže sa k spomenutému filmu, kde som z nej započula úryvok, ktorý ma okamžite zaujal. Znie v scéne, keď Bridget s kolegyňou prichádzajú na hudobný ferstival. Vyhľadala som si, že pesnička sa volá Hold my Hand a spieva ju Jess Glynne. Má neskutočný náboj a neuveriteľne ma baví. Púšťam si ju vždy, keď potrebujem nabudiť, pozdvihnúť náladu a aspoň trochu mentálne uniknúť z tej ponurosti a zimy okolo. Našla som aj iné piesne od tejto speváčky - zistila som, že niektoré (Rather be alebo Real love) z počutia poznám, len som nevedela, že sú od nej, a tiež som si ich zaradila do svojho aktuálneho playlistu.